Monthly Archives: September 2018

Medzinárodná olympiáda z nemeckého jazyka

akk_0432-formatkey-jpg-default  akk_9276-formatkey-jpg-default   akk_9289-formatkey-jpg-default    dsc_2628-formatkey-jpg-default dsc_3176-formatkey-jpg-default

VIDEO Z AKCIE

Od 15.7.2018 do 28.7.2018 našu krajinu reprezentovali Andrej Frič (Gym Trebišov II.A) Anička Žilková (Gym. Zvolen) na Medzinárodnej olympiáde z nemeckého jazyka, ktorá sa odohrávala v krásnom mestečku Freiburg, v spolkovej krajine Baden-Württemberg.

Cesta sa začala na letisku vo Viedni, odkiaľ sa ďalej letelo do Frankfurtu nad Mohanom. Tam sme už nadviazali prvý kontakt s ostatnými súťažiacimi – našimi slovanskými bratmi z Ruska a Ukrajiny, ale aj z Nového Zélandu či Škandinávie. Odtiaľ sme sa do Freiburgu dostavili autobusom. Akonáhle sme došli do Freiburgu, boli sme ubytovaní v Jugendherberge ( Kartäuserstraße 151), kde sme dostali prvé pokyny a následne nás rozdelili do izieb.

Prvé dni boli zaujímavejšie, pretože boli zoznamovacie. Každý sa snažil si čo najviac mien zapamätať a čo najviac ľudí spoznať. To však nebolo úplne jednoduché pri  140 ľudí z celého sveta s rôznymi menami a tvárami. Časom sa to však zlepšilo a vznikali prvé kamarátstva.

Prvý týždeň bol predovšetkým venovaný tomu zoznamovaniu, ale aj tzv. workshopom. Tie nás mali pripraviť na 3 súťaže, ktoré nás čakali. Boli to 3 workshopy: 1. – Prezentácia – kde sme si mali rozvíjať prezentačné schopnosti, dôraz, intonáciu a kreativitu. 2. – Písanie – tu sa kládol dôraz na gramatiku a štruktúru textu. 3. – Predstavenie/divadlo – bolo na rozvíjanie hereckých a rečových schopností, na kreativitu, schopnosť predviesť sa a odbúrať stres. Všetky workshopy sa odohrávali v priestoroch UWC (United World College), kde sa budú odohrávať aj jednotlivé súťaže.

V prvom týždni bola taktiež akcia, na ktorú sa všetci tešili – „Länderabend“. Bol to medzinárodný večer, kde sa každá krajina predstavila. Ja s Aničkou sme boli oblečení v tradičných slovenských krojoch. Samozrejme nesmelo chýbať malé divadlo, ľudový spev a tanec od Anky, ktorý som sprevádzal hrou na mojich husliach.  Dobrovoľníci, ktorí s nami tancovali, nezostali bez odmeny. Ceny boli šúpolienka a tričko s našou vlajkou a našimi menami. Bola to naozaj rýchla cesta okolo sveta za 3 hodiny. 74 krajín – od USA po Rusko, od Argentíny po Čínu, cez Európu po Nový Zéland. V ten večer si aj obyvatelia uvedomili, že sa ich mesto za tie dva týždne stane najpestrejším, pretože je obohatené o 74 národností.

Predovšetkým ma potešilo to, že sme mohli Slovensko ukázať celému svetu, pretože aj malé krajiny na východe sa majú čím pochváliť.

Blížila sa však prvá súťažná úloha. Úlohou bolo vytvoriť koláž/projekt. Na výber boli témy: Kultúra, príroda, ľudia, hospodárstvo. Každý si mal vybrať jednu tému, v ktorej mal ešte na výber ďalšie 3, aby sa mohol na niečo zamerať. Potom dozor s nami chodil po meste, aby sme zbierali informácie, zaujímavosti, nejaké materiály a fotky, ktoré by sme mohli použiť. Celé doobedie sa týkalo toho, potom sme mali voľno. Až na ďalší deň sme mali 2 hodiny na to, aby sme našu úlohu zrealizovali. Toto bola jediná samostatná súťažná úloha.

Niekoľko dní na to nasledovala ďalšia úloha, ktorá už bola skupinová. Každý tím sa skladal zo 4 ľudí, ktorých úlohou bolo prichystať nejakú prezentáciu na určené témy. Tu sa medze nekládli. Či sme to spravili vo forme divadla, talk-show, debaty alebo aj všetko dokopy – všetko sme mohli, aby sme preukázali kreativitu a tímovú prácu. Okrem toho to bola aj možnosť hlbšie sa spoznať s mojimi kamarátmi z Francúzska, Uzbekistanu a Chorvátska, a taktiež zažiť popri tlaku súťaže veľa zábavy.

Tretia a posledná úloha bola taktiež tímová. Avšak tímy boli zase pomiešané. Nižšie kategórie mali opisovať nejaký obraz, ktorý bol nakreslený maliarom. My v najvyššej kategórii sme si mali z niekoľkých obrazov vybrať 3 a improvizovane k ním vyrozprávať príbeh. Tu išlo predovšetkým o spontánnosť, o počúvanie a spoluprácu. Pri tejto úlohe som spolupracoval s účastníkmi z Ruska, Číny a Bulharska.

Keď sme mali konečne všetky úlohy za sebou, mali sme na programe už len voľný čas. Mohli sme navštíviť rôzne firmy, išli sme do rôznych zábavných parkov, mali sme rôzne športové, spoločenské a kultúrne aktivity alebo sme jednoducho s kamarátmi chodili po meste a robili čo sme chceli. A práve toto bolo na tom najkrajšie. Stráviť čas s kamarátmi. Už nikto sa nepozeral na druhého ako na niekoho z druhého konca sveta. Boli sme už ako jedná veľká rodina.

Avšak tie 2 týždne sa pomaly blížili ku koncu. V posledný deň, kedy bolo už vyhodnotenie, si to každý uvedomil – nebolo dôležité vyhrať. Už len „dabei sein“ bol veľký úspech v živote každého z nás. Predovšetkým spoločne strávené chvíle s novými kamarátmi, množstvo zážitkov a kopce srandy s nimi boli na nezaplatenie. Nikde inde sme nemali možnosť spoznať toľkých ľudí z rôznych kultúr a krajín. A práve ten moment, keď sme sa mali všetci rozlúčiť a vrátiť sa domov, bol najťažší. Verím, že sa čoskoro uvidíme.

Aj keď sme všetci rozličný, v konečnom dôsledku sme aj tak všetci rovnaký. Navždy budeme spojení nemčinou, kamarátstvom a spomienkami. Toto bola IDO 2018.

„Von allen Geschenken, die uns das Schicksal gewährt, gibt es kein größeres Gut als die Freundschaft – keinen größeren Reichtum, keine größere Freude.

Andrej  Frič

Powered by WordPress | Designed by: seo company | Thanks to seo services, seo company and seo company