V Budapešti sme videli, obdivovali, ochutnali

20

Čo sa na konci októbra 2016 nepodarilo , stalo sa skutočnosťou 30.marca 2017, kedy  sme  vyrazili   o 6.00 hod ráno od Športovej haly a zamierili smerom na Budapešť -mesto, ktoré je spojené  s históriou nás Slovákov. Asi po 4 hodinách sme mohli z autobusu obdivovať ruch veľkomesta a naša prvá zastávka bola  návšteva Rybárskej bašty , kde sa to hmýrilo turistami . Prvé fotky pri Matyášovom chráme a na nádvorí  Budínskeho hradu, kde sme sa kochali panorámou mesta, ktoré sa tiahne pozdĺž širokého Dunaja. Naše dejepisárky si neodpustili rýchly verbálny testík na tému umelecké slohy, ktoré sa doslova pomiešali na historických budovách (gotika, neogotika, klasicizmus, baroko).
Z hradu sme si to zamierili pešo k hlavnému bodu programu prvého dňa-  maďarskému parlamentu. Rýchle občerstvenie z domácej kuchyne našich mamiek (bez rezňov by to nešlo) a  boli sme dnu. Budova  maďarského parlamentu je pre turistov magnetom a pôsobí naozaj famózne- tak monarchisticky. Honosné  priestory, vitráže v oknách , sochy znázorňujúce charakter a dejiny maďarského národa, na výzdobu použili  40 kg zlata. Prezreli  sme  si  priamo  rokovaciu sálu súčasného maďarského parlamentu, zrakom sme mohli obdivovať v zabezpečenej vitríne uhorské korunovačné klenoty, ktoré mali na svojich korunovaných hlavách prvý uhorský kráľ  Štefan I., Karol  Róbert,  Mária-Terézia  či krásna Alžbeta Bavorská (Sissi).

Unavení, hladní sme zamierili do obchodného centra  West End a potom sme zložili svoje ubolené  nohy v hosteli, kde sme mali ubytovanie. Po krátkom odpočinku sme vyrazili do večernej Budapešti. Videli sme krásne nasvietenú  budovu   parlamentu, prešli sme nábrežím Dunaja, vedľa nás sa niesli na pokojnej hladine vyhliadkové lode plné turistov  či domácich. Na jednom mieste  nás p.prof. Ružinská upozornila na viaceré páry starých topánok. Vysvetlila nám, že sú pamiatkou na ľudí, ktorí počas nacistického útlaku nevydržali  zlo, ponižovanie, prenasledovanie a volili smrť vo vlnách studeného Dunaja. A to sme ešte nevedeli, čo sa dozvieme na druhý deň.

Ráno sme sa posilnili prichystanými raňajkami a zamierili na hlavný bod našej dejepisnej exkurzie- prehliadku expozície v Dome teroru. Je to budova, kde sídlilo v čase 2.svetovej vojny gestapo a v čase komunistického režimu  štátna polícia. Budova je nemým  svedkom  väznenia, mučenia, popráv  ľudí  v časoch totality. Pri rozprávaní  sprievodcu ( vedel aj po slovensky) sme sa dozvedeli, čo dokázala ideológia urobiť s ľuďmi a je správne takéto miesta poznať a vidieť, aby sme sa vyvarovali návratu takéhoto ľudského zla a nenávisti.

Obed bol milým prekvapením pre všetkých (profesorky to poznali už od minulej exkurzie a neprezradili) . V reštaurácii už nás čakali – prestreté stoly, široký výber jedál, možno to poznáte, zaplatíte jednotnú sumu a vyberáte si , čo len chcete- najedli sme sa do prasknutia. Oči by ešte jedli, ale žalúdok už  viac neprijal.

Po obede sme sa zastavili pred Bazilikou sv. Štefana, niektorí  sa odvážili vystúpiť hore na vežu. Ešte  zhruba 2 hodiny na veľkonočných trhoch, jedna jazda  budapeštianskym  metrom ,  posledné spoločné foto na Námestí hrdinov a  odchod.  Zvítanie  s rodičmi  vyšlo  podľa plánu  okolo 22.00 hod.

Naša  exkurzia bola  naplnená  podľa naplánovaného programu. Bolo to zaujímavé, poučné, zábavné, bolo to fajn a nám všetkým bolo fajn. (Naši účastníci  exkurzie to potvrdili v konverzácii na faceboku.)

Powered by WordPress | Designed by: seo company | Thanks to seo services, seo company and seo company